Blog

Krakov a Osvienčim

Tento článok by som chcel venovať všetkým obetiam holokaustu.

Chcel by som vám priblížiť našu dvojdňovú exkurziu do Poľska, na ktorú som sa veľmi tešil. Hoci som zo začiatku nevedel, či pôjdem, pretože som mal mať koncert z hudobnej, kam som tiež chcel ísť. 

Vyrážali sme 9.6. 2016 ráno o 7:10 z Trnavy. Ja a jedna spolužiačka sme museli ísť od nás zo Šúroviec autobusom o 6:00. Ako sa tradične stáva – balil som sa ráno, čiže asi pol hodiny pred odchodom autobusu. Logicky som musel utekať na autobus a nebolo mi všetko jedno.

V autobuse sme sa dozvedeli, že sa menil program, čiže vo štvrtok Krakov a v piatok Osvienčim.
Ani neviem, kedy sme prišli do Krakova, ale asi okolo 13:00.
Krakov je pekné mesto. Videli sme bránu mestského opevnenia Barbakán, hneď oproti nej je Floriánska brána, ďalej hlavné námestie a taktiež Wawel. Poväčšine sme chodili pešo, autobus nás len potom vyzdvihol a zaviezol na hotel.

Mariánska bazilika na hlavnom námestí.
Jagellonská univerzita z roku 1364 podľa vzoru 
bolonskej univerzity a padovskej univerzity.



Ráno boli raňajky formou švédskych stolov v najluxusnejšom hoteli, v akom som bol, potom sme už o 7:30 vyrážali do Osvienčimu.

V piatok som stál na mieste, kde v minulom storočí zahynulo milión ľudí z celej Európy. Miesto, o ktorom niektorí tvrdia, že neexistovalo a že sa tam nerobilo to, o čom všetci dobre vieme. Tak som tam stál, rozhliadal som sa a celý čas som mal taký divný pocit.

Mali sme slovenského sprievodcu. Pri vstupe dovnútra nás strážnici prehľadávali, vraj proti teroristickým útokom. V budovách však bolo málo miesta a veľa turistov, takže možno aj kvôli tomu.

Celý čas, ako sme boli v Osvienčimu, mi niečo tlačilo na hruď a ťažko sa mi dýchalo. Cítil som sa veľmi zvláštne. Stál som predsa na miestach , kde zabíjali tisícky ľudí. Keď sme sa presúvali areálom Auschwitzu a sprievodca hovoril o tom, ako zabíjali niektoré deti, zimomriavky mi prechádzali celým telom a slzy sa mi tlačili do očí.

Auschwitz vyzeral celkom dobre: tehlové budovy, samé okná, tráva, stromy, chodník, ale všetko odohrávajúce sa tam bolo v rozpore s krásou. Tyranizovanie ľudí, pokusy na ľuďoch, vyhladzovanie. “Žiadna voda, žiadne jedlo, žiadna potreba!”

Strážna veža pri ostnatom plote v Auschwitzi I.

Veľmi ma pobúril nápis na jednom nákupnom dome v Osvienčime: “Miasto pokoju” (“Mesto pokoja”) a taktiež výstavba nových obytných domov. Ja by som si nevedel predstaviť bývať v blízkosti “továrne na smrť”.

Domov som prišiel v piatok večer okolo polnoci. Celkové zhodnotenie exkurzie: Páčilo sa mi. 🙂

Hovorí sa, že by sa malo chodiť zo slovenských škôl povinne na exkurziu do Osvienčimu, tento návrh schvaľuje. Možnk aspoň takýmto spôsobom mladí ľudia začnú uvedomovať situáciu vo svete a to i u nás na Slovensku.

Ja by som sa tam chcel ešte vrátiť na osemhodinovú prehliadku, ako hovoril i sprievodca a ak by bola možnosť, chcel by som si vyskúšať robiť sprievodcu (oddávna som mal túžbu robiť niekde sprievodcu).

Nerobil som veľa fotografií. Nebolo to všade dovolené a chcel som stíhať za sprievodcom. Odporúčam vám vidieť Krakov i Osvienčim.

Jedno je dôležité: nezáleží na farbe pleti, od výzoru, vzdelania, veľkosti majetku – všetci sme ľudia, mali by sme sa navzájom rešpektovať.

Tehlový múr na malom dvore medzi budovami v Auschwitzi I, kde sa konali popravy mužov, žien i detí.


Vstupná brána do Auschwitzu I s nápisom “Arbeit macht frei” (“Práca oslobodzuje”).


Ostnatý plot v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau.